Mirka Gúčiková
Break up
Opúšťam ťa. Už mám zbalené a rozhliadam sa po poloprázdnej izbe. Opúšťam ťa. Zabudnem vyťahané tričko na spanie a šampón, nájdeš ich večer a bude ti smutno alebo sa nahneváš. Opúšťam ťa, dúfam, posledný krát.
snívač a plánovač Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Editoriál, Život NIELEN v meste, Walking in my shoes, Z druhej ruky, Krátke filmy, Snívač, Z denníka volebnej pozorovateľ
Opúšťam ťa. Už mám zbalené a rozhliadam sa po poloprázdnej izbe. Opúšťam ťa. Zabudnem vyťahané tričko na spanie a šampón, nájdeš ich večer a bude ti smutno alebo sa nahneváš. Opúšťam ťa, dúfam, posledný krát.
Bielou ceruzkou si odunavím oči. Malý ženský trik, veľmi pôsobivé. Vyberiem si jeden z kolekcie profesionálnych úsmevov a hodinu sa na nič nesťažujem. Cestou domov sa rozplačem na voziacich schodoch a zapadnem do davu.
Ráno sa budím s pocitom zbytočnosti. Počítam premárnené minúty, dávam si za vinu všetky hriechy sveta, mám stiahnutý žalúdok a depresiu. Nemôžem nájsť kľúče, manikúrové nožničky a zmysel života. Večer na ceste za Trnavou, ktorú z jednej strany lemujú stromy a z druhej zelená rúra, skladám chválospev na život. Buty spievajú ...nikdy nebude konec... , pred domom žena fotí muža v náručí s bábätkom, zelené polia a obľúbená farba zapadajúceho slnka. Tak žiť či nežiť?
„Nech sa páááááči, dámy a páni, vstúpte do našej kancelárie Strát a nálezov!!! Nájdete tu všetko, čo ste stratili – sny, predstavy, spomienky aj spomienkové predmety. Neviete, čo hľadáte? Neviete, čo ste stratili? Nevadí, dáme vám priestor na zamyslenie sa, pocestujete s nami v čase, prehodnotíte svoje najdôležitejšie straty! Vstúúúúpte do našej kancelárie, do kancelárie Strát a nálezov!!!“
Dnes mi kvetinová zasielková služba doniesla kyticu červených ruží a všelijakých tráv a korálok a dekoračných halúzok. Prišla na moje meno, úplne celá pre mňa, s jednoduchým textom
Verím v Boha a predmanželský sex. Nebudem vás zdržiavať siahodlhými vysvetleniami, cestou môjho „osvietenia“, ani sa snažiť vás presvedčiť. Moja viera je pevná a neoblomná. Verím, že Boh existuje, pomáha mi, má ma rád a rozpráva sa so mnou. Verím, že nám dal sex, aby sme príjemnou cestou plodili deti, pekne si to užívali so svojimi láskami namiesto večerného vysedávania pred telkou (vševediaci Boh už v predhistórii vedel, že telka bude brainwashing), a aby couples svoje psychické zjednotenie v jednu osobu mohli aj fyzicky zdôrazniť, či už pred svadbou alebo po nej. Môj Boh si na formality nepotrpí.
Miláčkovia moji, podpaľujem stodoly. Samozrejme, nie naozaj. Je to iba také prirovnanie na všetky zvláštne veci, čo v živote robím, na všetky moje názory odlišné od názorov iných. A nie je to ani z mojej hlavy. Zasa som si čítala Murakamiho a v kontexte s mojím posledným článkom, a diskusiou k nemu, mi to prišlo ako vhodné slovné spojenie.
Kedysi dávno, keď sa ešte v mojom živote piesok lial a voda sypala, keď som bývala v kráľovstve so zelenou strechou, obohnanom živým plotom, keď ma kráľ a kráľovná Gúčikovci chránili ako oko v hlave a nemali ešte ani jednu fľašu slivovice na veľkú svadbu ich princezničky nachystanú, keď som mala trinásť rokov, rozhodla som sa, že chcem bojovať za spravodlivosť. A vtedy pre mňa spravodlivosť znamenala právo. Na Právnickú fakultu som sa dostala „poľahky“, na druhýkrát, a zrazu, veľké sklamanie, ako Salingerova Franny, došlo mi, hneď v prvom ročníku, že je to práve naopak. Napriek tomu, že od tohto turning pointu si jednotlivé predmety a ich prednášajúci len veľmi ťažko získavali moju pozornosť (radšej som pod lavicou čítala Hlavu XXII alebo na cvičeniach dobiehala zameškaný spánok) som si pár vecí predsa len zapamätala. Jednou z nich je to, že každý dôsledok má svoju príčinu. My, právnici, to voláme príčinná súvislosť alebo kauzálny nexus.