Robte, čo chcete

Miláčkovia moji, nastal čas na ďalšiu časť môjho „ Života NIELEN v meste“. Tvorca tejto relácie dlho rozmýšľal nad leading ideou aktuálneho dielu, ale nič zaujímavého ho (teda ju, to ako mňa) nenapadlo. Asi preto, lebo jej mozog (ach áno, prekvapenie, aj ja mám jeden) zaplnilo kopec nápadov, myšlienok, zážitkov, pocitov a „vecí, čo sa dejú“. Ale potom som zrazu zbadala JEHO... Krátky súhrn anglických zážitkov _Z času na čas zvykneme sumarizovať, čo sa nám za posledné obdobie podarilo zvládnuť a či sme naplnili určité ciele. Tak som si aj ja spravila krátky výpočet anglických zážitkov a skúseností: Za tých pár mesiacov, čo som tu, moja angličtina zaznamenala istý pokrok, v práci som skoro profík, až na pár miešaných anglických drinkov ako napr.“ young ale and bitter (pivo s pivom)“, mám svojich obľúbených zákazníkov, ktorí ma poznajú po mene a vždy pokecáme. Mám pár anglických kamošov, obľúbenú kaviareň v Sevenoaks, obľúbené obchody, obľúbené jedlá. Mám anglický mobil, platím si anglické zdravotné poistenie a mám pracovné povolenie. Videla a navštívila som okolité krčmy a dedinky - tie sú tu, v Kente, ktorý sa nazýva aj záhradou Anglicka, fakt chutné, obkolesené zelenými lúkami, na ktorých sa pasú ovce a všetko to vyzerá idylicky ako na pohľadnici. Bola som veľakrát v Londýne, na dvoch dovolenkách vo Francúzsku a potom v Škótsku. Raz som sa sťahovala (aj keď len do vedľajšej izby), raz som bola u lekára, párkrát som sa opila a na druhý deň pracovala s opicou, ktorá sa napriek aplikacii všetkých vyskúšaných medikamentov neskončila ani po skončení pracovnej doby.Nič extra_No a to je asi všetko. Nič extra. „Ráno“ vstávam okolo pol jedenástej, „večer“ idem spať okolo druhej a medzitým som v práci, niečo navarím, niekedy upracem, čítam, som na nete, pozerám telku alebo s niekým vykecávam. Medzi mojím životom a životom čašníčky na Slovensku nie je vôbec žiadny rozdiel, dokonca na Slovensku by som mala určite viac fun. Prečo si väčšina ľudí myslí, že je život v zahraničí zaujímavejší? Pretože musíte hovoriť iným jazykom? Prečo sa návšteva anglickej krčmy v zapadnutej anglickej dedinke považuje za vzrušujúcejší zážitok ako čapované pivo v krčme v Čachticiach po túre na hrad? Prečo je pre nás vždy viac to, čo nemáme a čo je ďaleko?Tak prečo_Zákazníci sa ma často pýtaju, prečo som tu, či sa mi tu páči, a či sa mi páči moja práca. S kamarátkou Silviou sme ich rady šokovali tým, že „viete, vlastne, v našej krajine sme právničky“ (ja viem, nie je to celkom pravda, ale tie ich prekvapené pohľady za to malé klamstvo stoja) a vzápätí logicky nasledovala veta: „So what the hell are you doing HERE?” Nacvičili sme si na to pár odpovedí, akože „too lazy for serious job, to improve my english, to know a new country, new people, love to travel...“ Raz som povedala jednému zákazníkovi, že ja som vlastne vždy chcela byť čašníčka, tak na chvíľu, na leto, a tak si vlastne plním sen.Predstavy versus skutočnosť_Niekedy sa veci, čo chceme v zivote robiť, bijú s tým, čo sa od nás očakáva a dokonca aj s tým, čo od seba očakávame sami. Celý život si vytvárame predstavy o svojom živote typu„keď budem veľký/á...“ A na tom nie je nič zlé. Problém nastane, keď sme zrazu „veľkí“, a naše predstavy o sebe sa nenapĺňajú. V stave náhleho uvedomenia sa a nasledovnej depresie z reality som si musela priznať, že 25. rok svojho života som si kedysi predstavovala trochu inak. Myslela som si, že keď budem „až takáto veľká“, budem si budovať nejakú kariéru, nejaký vzťah alebo aspoň nejaký byt. A zatiaľ som čašníčka na anglických kopaniciach, posteľ zdielam so spolubývajúcou a peniaze, čo tu zarobím, mi pri mojom životnom štýle postačia možno na zaplatenie nájomného v Bratislave na jeden rok (ak nestúpnu ceny). Lenže teraz už mám trochu iné predstavy a ciele, lenže teraz mám trochu iný plán, viem, prečo som tu a páči sa mi tu. Tak z čoho pramení tá všetká nespokojnosť? Prečo sa tak často schovávame za konvencie, za to, čo od nás očakávajú naši rodičia, rodina, kamaráti, keď najprísnejšími sudcami sme si my sami? Nie je smiešne a ironické, že predovšetkým naše vlastné predstavy o sebe nám bránia tešiť sa z toho, čo práve robíme a robiť to, čo naozaj chceme?Znova na začiatok_A potom som stretla JEHO. Boli sme s našou anglickou kamarátkou Rose tancovať a on stál, ak sa to dá tak povedať, pri reprákoch. Nemal nohy, namiesto rúk mal také železné háky na chytanie vecí. Bol opretý o reprák a tancoval. Tancoval viac ako všetci ostatní. Žil viac. Napriek všetkým spoločenským očakávaniam, predstavám a konvenciám robil to, čo práve chcel. A vtedy, možno to bolo aj tou hudbou a pivami, čo som predtým vypila, som mala pocit neskutočnej energie. Pocit, ze dokážem všetko na svete. No a čo, ze všetko vždy nebeží podľa plánu. No a čo, že nepíšem tú blbú rigoróznu prácu, ako som si sľubovala, no a čo, že napriek všetkým predsavzatiam jem v noci čokoládové keksíky... No a čo. Vedˇmôžem byť rada, že som zdravá, že mám dve ruky, dve nohy, dve oči, počujem zvuky, cítim vône a chute a dotyky...A možem robiť všetko, čo chcem. (Na druhý deň mi samozrejme ten úsmev zmrzol, lebo som musela ísť do práce, bola som unavená, bolela ma hlava a nohy a zakazníkov bola plná reštaurácia.)Ponaučenie a vtipný koniec_Aké z toho plynie ponaučenie? Nechoďme večer piť a tancovať, keď na druhý deň musíme pracovať deväť hodín v plnom nasadení! Alebo práve preto poďme... Na záver vám ponúkam pokus o preklad slovenskej ľudovej pesničky „Močila konope, močila“ do anglického jazyka s cieľom priblížiť slovenský folklór anglickému obyvateľstvu:Močila konope močilaWhen she was watering cannabis Žabka jej pod sukňu skočila (niektorí tvrdia, že do čižmy)A frog jumped under her skirtVyskoč žabka žaburienka vyskoč vonJump frog froggy jump outLebo ťa dám vyšikovať žandáromOr I will call the police to escort you Tak, miláčkovia moji, majte sa, ako chcete, žite, ako chcete a robte, čo chcete!!!