reklama

Tenkrát poprvé

Pondelok 3:50 Som prvá! Asi prvýkrát v živote nemeškám a dokonca som prvá! Sedím na prázdnom Bratislavskom letisku a čakám na let do Prahy 5:20. A odtiaľ do Kyjeva. Som dlhodobý pozorovateľ parlamentných volieb na Ukrajine. Som odhodlaná a pripravená, teda nie celkom, neviem azbuku (viem len, že H je N), neviem po ukrajinsky ani rusky (v duchu preklínam nežnú revolúciu, že nepočkala aspoň jeden rok). Ale odhodlaná som...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Cesta bola v pohode, až na to, že na Veroniku (tiež slovenskú pozorovateľku) padla kovová zástena medzi bussinness class a economic class, lebo „ji slovenští technici neumnejí upevnit“, ako nám česká letuška povedala. Aj do Kyjeva to bolo dobré, akurát, že sa mi zázračne stratil zámok na kufri, trochu sa mi poprehadzovali veci a otvoril sa zapnutý zips. Nechápem, ako sa to mohlo stať...

V Kyjeve som prvýkrát. Na jeden deň je tých prvýchkrát akosi priveľa. Ubytovali nás, „vďaka“ veľmi obmedzenému rozpočtu v hoteli Mier, v preklade Peace alebo Piss, ak máte medzery v anglickej výslovnosti. Hotel Mier sa môže pýšiť viacerými charakteristickými znakmi socialistickej architektúry. Vnútri panuje lenivá dizorganizácia, bludisko chodieb a schodíšť, kde sa nestratí len ten najzorientovanejší pionier s pomocou kompasu, hviezd a machu. Tety na recepcií boli zo všetkého, aj vopred zajednaného, prekvapené, kvôli kľúčom od komnaty sme sa museli dostať na druhú métu. Ale oplatilo sa. 10 bodov za izby, píšem si do notesa ako prideľovač hviezdičkový.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Výhodná“ poloha hotela Mier nám umožňuje polhodinovú prechádzku zablatenými ulicami Kyjevského predmestia k najbližšej metrovej stanici. Kupujeme si hračkárske metro žetóny, jedna cesta stojí 50 kopejok, smiešne tri koruny. Ale to je asi všetko, čo odlišuje Kyjev od svetových metropol. Malé presso v centre stojí 9 hrivien, čo je približne 54 korún. Za také prachy plus a little extra kúpite kávičku aj v Londýne. Z Kyjevských atrakcií som videla len monumentálny Majdan a Kreščatik, bojiská Oranžovej revolúcie v dvetisícštvrtom. Ale na už som si spravila plán na moju druhú Kyjevskú návštevu – Kyjevská lávra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kyjevské metro ma rozosmialo pri spomienke na londýnske underground double checky. Smejem sa a hovorím Matúšovi, členovi našej pozorovateľkej partie, že s tým jedným smiešnym žetónom a chýbajúcimi turniketmi na niektorým staniciach veru nezabránia, aby ľudia chodili na čierno. Matúš má však aj na to vysvetlenie. Keď nehodíš žetón, do nohy ťa, pekne po sovietsky, tasnú dve dvômyselne ukryté vymršťovacie tyče. Debaty o svetovej politike a 100 grama kapurkovej vody vymazali ďaľšie spomienky na môj prvý ukrajinský deň .

V Utorok ráno
nás mierne prekvapuje raňajková dezorganizácia. Neviem prečo. Moje anglické čašnícke a slovenské súcitné srdce piští pri pohľade na uja čašníka nosiaceho raňajky po jednom tanieri. Môj ukrajinský prepitý žalúdok vrčí. Máme lístky na raňajky v malej kaviarni na prízemí hotela a čakáme pred dverami. Jediný rozdiel medzi nami pred dverami a ľuďmi za dverami je, že oni môžu čakať sediac. Na šiestom poschodí je ďalšia malá kaviareň podávajúca raňajky – kompletne prázdna. Po 10 minútach odchádzame tam, do piatich minut jeme a nakoniec platíme. Raňajkové lístky si odkladáme na večeru – „raňajky“ sa totiž podávajú celý deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celý deň trénujeme na skvelých pozorovateľov. Strácam connection spolu s tetou, čo tiež stratila connection pri výklade ukrajinského volebného zákona. Zoznamujem sa s mojím teammate-om, Miškom zo Srbska, ktorému kolegovia pred cestou na Ukrajinu pílili uši srbskou ľúbostnou pesničkou s názvom Mirka. Po prvých zoznamovacích frázach a následných základných informáciách o našich každodenných životoch ako neznášam ranné vstávanie, mi Miško hovorí : „I think this is the beginning of a beautiful friendship.“

Streda
Prvá dohoda s mojím teammate-om – stretneme sa o pol deviatej na recepcii – zaznamenala neúspech. Čakala som ho pol hodinu, a keď so slovami ledva žijem konečne dorazil, zistil, že na izbe zabudol všetky svoje peniaze, pozorovateľkú akreditáciu, pas a iné dokumenty. V tom momente som sa pasovala za zodpovednú osobu nášho tímu, účtovníčku a bankárku. Do hlavného stanu našej misie sme prichádzame samozrejme neskoro, lebo sme na taxík čakali 25 minút. V duchu si opakujem špeciálnu ukrajinskú mantru už ma nič neprekvapí, nič ma neprekvapí...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale prekvapuje ma. Prvýkrát ukrajinské vnútroštátne aerolinky. Letuškovia sa neobťažujú s bezpečnostnými inštrukciami, veď načo, ako hovoril Brad Pitt vo Fight clube, je to iba na to, aby sa ľudia upokojili a mali pocit bezpečia. Pocit bezpečia nemám, motory nenormálne hučia, nad hlavou nie je nič, kde by mohli byť ukryté tie kyslíkové masky, odmietam jedlo, prijímam len tekutiny. A potom pod sedadlom nahmatám záchrannú vestu. Ako dobre, že letíme nad pevninou.

Hladko pristávame v Užhorode. Letisko vyzerá ako kombinácia autobusovej stanice a moderného kostola. Miško si pochvaľuje, že je to prvé letisko, na ktorom sa môže fajčiť pri čakaní na batožinu. Ideme taxíkom do hotela, snažíme sa nevšímať si žobrajúce deti. V skvelej hotelovej izbe, s dvojposteľou iba pre mňa, zapínam telku. Moja vlasť, čo by kameňom dohodil, mi sem dobrosrdečne posiela Slovenskú televíziu aj Markízu. Nech sa cítim ako doma.

„Tenkrát poprvé“ môže byť trochu funny, niekedy je sklamaním. Miško hovorí, že najprv to bolí, a potom sa ti to páči. Som na prvej méte. Ešte stále plná energie, ešte stále plná očakávaní. Ešte to nebolí. Uvidíme zajtra...

Mirka Gúčiková

Mirka Gúčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu