reklama
Mirka Gúčiková

Mirka Gúčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x
reklama

Zoznam článkov blogera

Ako sa bozkávajú černošky

Mirka Gúčiková

Ako sa bozkávajú černošky

Sedela oproti mne v metre. Úplne nádherná černoška, s úplne krásnou čokoládkovou pleťou, vrkôčikmi v cope, hlbokými očami a úplne veľkými perami. Vyzerala mierne znudene, unavene, bola zaujatá vlastnými myšlienkami, uzavretá vo vlastnom svete, ukrytom tam, za tymi krásnymi perami. Keby som bola chlap, hneď by som vyskočila zo svojho sedadla, pobozkala ju a povedala :„Sorry, to som nechcel, ale keď vy máte také neodolateľné pery...“ A už by som vedela, ako sa bozkávajú černošky.

  • 23. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 670x
  • 44
Zaľúbiť sa

Mirka Gúčiková

Zaľúbiť sa

V utorok v noci, po prečítaní Brankovho článku, som sa rozhodla, že si spravím varené víno a zaľúbim sa. Ešte neviem presne, či objektom mojej lásky bude nová knižka, nová dobrá hudbička, alebo sa nechám inšpirovať Miškou a moje srdce si ukradne jeden padajúci list. Alebo jeden nepadajúci chlap. Láska sa do mňa dostane nečakane ako príliš horúci dúšok vína, popáli mi jazyk a zohreje každú bunku . Na perách po nej zostane škoricovo-klinčeková chuť a v dreze špinavý hrniec.

  • 8. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 683x
  • 59
Duševné uzmierenie

Mirka Gúčiková

Duševné uzmierenie

V to ráno bolo obzvlášť škaredé počasie. Už po ceste do školy sa moje rifle opili do pol lýtok dažďovej vody a dáždnik mi zasa dokázal, že aj keď to tak vôbec nevyzerá, je na ňom ešte veľa súčiastok, čo môžu odpadnúť. Autobus sa opäť prekonal, namiesto plánovaných tridsiatich minút mu cesta trvala pädesiat, a tak som zasa prišla neskoro, dážď tiekol po okne ako po líci milej Joseane, ktorá sa minulý týždeň rozišla s frajerom. Typická uslzená jeseň. Ale na obed sa vyčasilo, slnko mi pálilo čierne vlasy, párkrát som ešte stupila do mláky, ale nevadí, lebo som konečne dostala mail od Terezy, kde píše: „...promiň, že jsem dlouho nepsala, nevím co dřív. Doma je dobrě, jen se tu cítím jako v zahraničí a normálně si nemohu zvyknout. Věřila bys tomu? Jó a Radka jsem jěšte nepotkala, ale já mu zavolám, slibuji...“ A tak som si povedala, zabudnime na chvíľu na jeseň, rozchody a depresie. Poďme sa baviť o láske.

  • 27. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 178x
  • 41
Milovanie v skafandri

Mirka Gúčiková

Milovanie v skafandri

Keď som bola "menšia", písala som básničky. Tie prvé boli z jednej nešťastnej lásky, najväčšej na svete, a čuduj sa svete, aj najdlhšie trvajúcej zo všetkých mojich, aj šťastných, lások. Na dvetisíce vianoce som si za pomoci mojich Katiek vydala malú zbierku, limitované vydanie, 30 kusov, obálka zo samolepiacej tapety, zošité bielou nitkou. A teraz som už "veľká" a básničky píšem pomenej. Články mám ževraj lepšie. Ale aj tak, z nostalgie, so strachom a zvedavosťou, otváram vám dvere do mojej (básničkovej) minulosti. Pohybujte sa len po vyhradených chodníkoch, nedotýkajte sa vystavených exponátov, ale vykláňajte sa z okien, prosím!

  • 21. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 405x
  • 11
Zachráň ma!

Mirka Gúčiková

Zachráň ma!

Niekedy si veľmi želám, aby ma niekto zachránil. Viete, ako v rozprávke... Som zakliata princezná (uznávam, že už trošku postaršia), zamknutá niekde vo veži, v sexy renesančných šatách s takým veľkým výstrihom, že mi trčí polka pŕs, úplne neschopná zviazať dokopy pár plachiet a vyliezť cez okno. Nemusel by to byť ani krásny princ, čo by ma dostal z môjho väzenia. Nepohrdla by som škriatkami, bylinkovými babičkami, svetluškami ani holúbkami. Niekedy si veľmi želám, aby ma niekto zachránil, chytil za ruku, a ako mávnutím čarovného prútika by zmizli všetky moje obavy, strach a problémy.

  • 18. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 593x
  • 43
reklama
Snívači sú smutní, keď ide o život

Mirka Gúčiková

Snívači sú smutní, keď ide o život

Ochorela som. Nič vážne, len taká tá blbá teplota, čo nie je natoľko vysoká, aby vám okolie priznalo, že ste fakt chorí a prejavovalo o vás patričný záujem, ale vy sa cítite, akoby vás prešiel parný valec. Silvia sa teraz určite usmieva a hovorí, že som hypochonder, lebo pri každej bolesti si hneď myslím, že mám nejakú nevyliečiteľnú chorobu. Ona by určite dala vytesať ako moje posledné slová na náhrobný kameň vetu „Ja som vám to hovorila!“. Teraz ale nič nehovorím, ochorela som zo stresu z neplniacich sa plánov, zo smútku a najviac z nočného vysedávania a túlania sa vonku. Som smutná, lebo ide o život...

  • 12. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 681x
  • 22
Licencie

Mirka Gúčiková

Licencie

Žijem v krajine licencii. Licencie sú povolenia na všetko čo len trochu zvyšujúce možnosť zisku. Platíme, aby ste tú možnost vôbec dostali. V oblasti uspokojovania potrieb zákazníkov, ktoré sa týkajú jedla a pitia, potrebujete licenciu na predaj alkoholických nápojov vo vnútri budovy, ďaľšiu, ak chcete predávať alko či nealko aj na záhrade, potrebujete licenciu na to, aby sa vo vašom zariadení mohli nachádzať deti po deviatej hodine večernej, nočné kluby majú povolenie na predaj alkoholu po jedenástej hodine nočnej a takzvané „offlicence“ obchody, v snahe zvýšiť zisky a uspokojiť poloopitých homo sapiens majú licenciu na predaj alka po celú noc. Čo tak vymyslieť licenciu na sprostredkovanie zlých správ „po jedenástej hodine večer“?

  • 9. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 155x
  • 27
Krátky film o cestovaní v čase

Mirka Gúčiková

Krátky film o cestovaní v čase

Znova tá istá scéna. Už to začína byť gýč. Mihajúce sa svetlá za oknom, cestovná melanchólia a nedeľná nostalgia. Zasa odchádzam a prichádzam, aspoň že som natoľko unavená, že mi netečú slzy. Keby o mne niekto natočil film, začínal by sa určite vo vlaku alebo autobuse, a tak by sa aj končil.

  • 3. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 632x
  • 26
Predkoitálne rozprávky alebo čomu sme ochotní uveriť

Mirka Gúčiková

Predkoitálne rozprávky alebo čomu sme ochotní uveriť

Povedzme si úprimne, či je to „tenkrát poprvé“ alebo po stopädesiate , či sme šialene zaľúbení alebo šialene hľadáme obeť na jednu noc, vždy sme schopní sa na niečo namotať. Možno to majú na svedomí Jakubovia, čo padajú z neba a stávajú sa chlapmi, len aby pomáhali Alžbetkám pomlieť múku. Alebo popolušky, čo chodia neskoro, dajú hádanku, utečú bez odpovede a milý princ, ktorý mal doteraz v hlavne len „hon na lišku“, uháňa za tou bosou nešťastnicou s topánkou v ruke až kamsi na kopanice. Niekedy nám stačí, že sa na nás daná osoba zvláštne zadíva, niekedy sú to prvé slová, čo vysloví („Som Jakub, Jakub z neba...“) a niekedy nás zlomí sústavné namotávanie ako „videl som ťa v lete v devädesiatomôsmom nastupovať do autobusu v Hornej Strede, mala si tašku so smajlíkom a veľmi si sa mi páčila.“ No povedzte, kto by odolal?

  • 25. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 908x
  • 73
Straty a nálezy

Mirka Gúčiková

Straty a nálezy

Sedím v autobuse s cieľom Londýn, po mojom osemnásťdňovom pobyte doma som si zámerne vybrala tento spôsob dopravy. Nielen kvôli tomu kufru plnému piva a jedla ale aj preto, že si masochisticky rada predlžujem tie chvíle vákua, keď ešte nie som „tam“ a už nie som „tu“, chvíľu mi po lícach tečú slzy nefalšovaného hlbokého smútku (veľmi rada plačem v autobusoch a električkách, je to také melancholicky filmové), potom ich vystrieda spokojný cestovateľský úsmev nad Starým Hrozenkovom a v noci ma fascinujú svetlá aút, nočné lampy miest a posledné strany Murakamiho, čo som konečne dočítala. Sedím v autobuse z domu domov a nemôžem spať, lebo rátam, čo všetko svojím odchodom strácam a snívam, čo nové nájdem.

  • 15. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 624x
  • 38
reklama
Teória nálepkovania

Mirka Gúčiková

Teória nálepkovania

Miláčkovia moji, ako každý večer aj dnes som chystala dezerty a podľa predpisov EÚ a Whitbread plc ich označovala nálepkami Sun, Mon a Tue, keď ma zrazu prepadla spomienka na etiketizačnú teóriu zo sociológie. Hovorila, že keď sa napríklad narodíte niekde v gete, vychová vás ulica, dostanete nálepku „deviant, zlodej a zabijak“ a už vám nič nepomôže a nikdy sa jej nezbavíte. Tohto sa mnou označené dezerty báť nemusia. Keď sa nepredajú do pondelka, odtrhnem nálepku MON, a napriek tomu, že daný zákusok sa ako utorňajší vôbec nespráva, nalepím na neho TUE a hotovo. A vzhľadom na to, že toto sú moje posledné pracovné dni v anglickom lese, aj ja som dostala nálepku s nápisom „ use by 23th August 2005“.

  • 21. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 034x
  • 19
Robte, čo chcete

Mirka Gúčiková

Robte, čo chcete

Upozornenie: tento článok obsahuje veľké množstvo osobných vyjadrení, pocitov, popisuje vnútorné prežívanie autorky počas jej pracovného pobytu v UK, pojednáva o podstate a dôlezitosti života jednotlivca v dnešnom komplikovanom svete, búra konvencie, apeluje na pozitívne myslenie. Takže ak z nejakého dôvodu nemáte chuť práve teraz rozjímať nad zmyslom života (napr. je osem hodín ráno, ste nevyspatí, vonku prší, čaká vás kopec reálnej práce a starostí), radšej si ho prečítajte inokedy. Alebo si ho prečítajte napriek tomu a práve preto hneď teraz. Možno pomôže... (Zu Risiken und Nebenwirkungen fragen Sie Ihren Arzt oder Apotheker)

  • 11. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 897x
  • 25
Prečo je anglická zelenina anglická alebo "eat the fucking salad"

Mirka Gúčiková

Prečo je anglická zelenina anglická alebo "eat the fucking salad"

Vždy ma zaujímalo, či sú francúzske zemiaky pôvodom francúzske jedlo, prečo sa anglickej zelenine hovorí anglická, a kto vymyslel niektoré názvy jedál. Z týchto zásadných životných otázok som počas môjho pobytu vo Veľkej Británií vyriešila iba tú anglickú. A kedže som teraz trochu od fachu, rozhodla som napísať niečo o tajomstvách anglickej kuchyne. Večnou záhadou však pre mňa zostane, ako si môžu angličania úplne bez hanby objednať dezert s názvom „spotted dick“. A ja ho potom prinášam k stolu, kde sedia štyria páni v rokoch, spýtam sa: „Spotted dick?“ a dotyčný labužník sa prihlási s odpoveďou: „Yes, that’s me.“

  • 4. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 102x
  • 16
Editoriál

Mirka Gúčiková

Editoriál

Rada čítam editoriály. Keď vezmem do rúk časopis, často je to prvá a niekedy aj jediná vec, ktorú si so záujmom prečítam. Je to len pár riadkov textu, ale dobrý redaktor v nich vie vyjadriť nielen leading ideu nového čísla, spomenúť tematicky vhodnú príhodu zo života, ale aj vás príjemne naladiť a celé to ukončiť nejakým ponaučením. Je to také predstavenie sa, podanie ruky, zdvorilé gesto pri príchode do spoločnosti. A tak som si povedala, som nová na blogu, asi by bolo vhodné predstaviť sa svojím čitateľom (ahoj mami, ahoj oci) a napísať o sebe pár riadkov typu: „Volám sa Milan, som strojný zámočník, mojimi záľubami sú krížovky, televízne kvízy, vo voľnom čase tiež rád majstrujem a venujem sa svojim dvom vnúčatkám.“

  • 1. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 214x
  • 16
reklama
SkryťZatvoriť reklamu