Kedysi dávno, keď sa ešte v mojom živote piesok lial a voda sypala, keď som bývala v kráľovstve so zelenou strechou, obohnanom živým plotom, keď ma kráľ a kráľovná Gúčikovci chránili ako oko v hlave a nemali ešte ani jednu fľašu slivovice na veľkú svadbu ich princezničky nachystanú, keď som mala trinásť rokov, rozhodla som sa, že chcem bojovať za spravodlivosť. A vtedy pre mňa spravodlivosť znamenala právo. Na Právnickú fakultu som sa dostala „poľahky“, na druhýkrát, a zrazu, veľké sklamanie, ako Salingerova Franny, došlo mi, hneď v prvom ročníku, že je to práve naopak. Napriek tomu, že od tohto turning pointu si jednotlivé predmety a ich prednášajúci len veľmi ťažko získavali moju pozornosť (radšej som pod lavicou čítala Hlavu XXII alebo na cvičeniach dobiehala zameškaný spánok) som si pár vecí predsa len zapamätala. Jednou z nich je to, že každý dôsledok má svoju príčinu. My, právnici, to voláme príčinná súvislosť alebo kauzálny nexus.